Kultúra v našej obci DUBINNÉ

Zo zimných zvykov sa zachovalo chodenie s betlehemom  - jasličkovanie. V minulosti sa občania venovali aj divadlu. V duchu kultúrnych tradícii pokračovala vo svojej práci aj organizácia zväzu žien pod vedením Juliany Scirankovej, neskôr Mileny Tomčovej, bola založená spevácka skupina.

Prvýkrát sa prezentovali vystúpením na oslavách MDŽ. Vystupovali na mnohých okresných prehliadkach ľudových piesni. V roku 1985 Ján Tomčo založil a viedol mužskú spevácku skupinu s ľudovým rozprávačom Františkom Hančom. Obe spevácke skupiny sa spojili a vytvorili folklórnu skupinu „Dubinčan „. V súčasnosti sa skupina prezentuje aj tanečným súborom a na svoje vystúpenia využívajú aj menší amfiteáter postavený v areáli futbalového ihriska.

V obci je zriadená obecná knižnica. V roku 1970 sa v nej nachádzalo 685 titulov. Od roku 1972 má samostatnú miestnosť v budove kultúrneho domu. K 31.12.1972 mala 1098 zväzkov kníh. Dlhé roky je knihovníčkou Jaroslava Hviščová.

Pravidelne sa dopĺňajú nové knižné tituly a v roku 2002 sa ich počet blíži k číslu 2800.

Od roku 1953 sa vedie kronika obce, na pamiatku pre budúce generácie. V Dubinnom sa tradovali mnohé zvyky, ktoré žiaľ časom upadli do zabudnutia. Na sv. Martina, 11.novembra, chodili po domoch pastieri so zelenými vetvičkami a vinšovali hojné rozmnoženie dobytka. Na Ondreja 30. novembra, varili dievčatá halušky. Do každej zakrútili lístok s menom chlapca. Na Mikuláša, 6. decembra, chodieval po dedine Mikuláš s košom na chrbte v sprievode anjela a čerta a rozdával deťom darčeky. Tento zvyk sa v pozmenenej podobe zachoval dodnes, keď Mikuláš navštevuje Materskú školu. Na Svätú Luciu, 13.decembra, chodilo niekoľko žien zahalených do bielej plachty a tvár mali posypanú múkou. Najbohatšie zvyky sa spájajú so Štedrým večerom 24.decembra. Na stole bolo po troške z každého druhu plodov, ktoré sa na gazdovstve urodili. Pod stolom bol železný predmet, symbol zdravia. Po večeri sa všetci umyli vo vode s peniazmi, aby boli bohatí. Z Vianočného koláča sa ušlo aj dobytku. Ďalším zvykom bolo koledovanie a vinšovanie. Na Troch kráľov, 6.januára, urobil gazda cesnakom a svätenou vodou na každé dvere tri kríže, aby do domu nemali prístup strigy. V kostole si ľudia dávali posvätiť sviečku, soľ, vodu a kriedu a v ten deň chodieval farár posväcovať príbytky.

Aj na Veľkú noc sa zachovávali rôzne zvyky a obyčaje, ktoré vyvrcholili veľkonočnou oblievačkou.